Čítané: 8/2018
Počet strán: 107
Väzba: brožovaná
Vydavateľstvo: Absynt
Rok vydania:2015
Úryvok : Bol posledný deň roka, v ktorom sa začala vojna (1992). Viezli sme pomoc pre obliehané mesto. Vošli sme do Bosny z južnej strany. Kým sa zotmelo, stihli sme vidieť dediny, v ktorých už nikto nebýval. Domy a chrámy boli zrovnané so zemou. Čo sa stalo s ľudmi?
Šli sme cez Mostar, ale nevideli sme ho. Mesto bolo ako les: akoby sa niečo mihalo za tmavým oknom, ale nevedno, čo to je. Strach zastaviť, strach vkročiť do lesa.
Tesne pred Sarajevom nás zastavili srbskí vojaci, boli opití. Chvíľu sa na nás smiali, neskôr na nás kričali. Takto to bolo celú noc, až do svitu. Ráno nám zobrali časť nákladu a dovolili nám vojsť do mesta. Bol mráz.
Šli sme cez Mostar, ale nevideli sme ho. Mesto bolo ako les: akoby sa niečo mihalo za tmavým oknom, ale nevedno, čo to je. Strach zastaviť, strach vkročiť do lesa.
Tesne pred Sarajevom nás zastavili srbskí vojaci, boli opití. Chvíľu sa na nás smiali, neskôr na nás kričali. Takto to bolo celú noc, až do svitu. Ráno nám zobrali časť nákladu a dovolili nám vojsť do mesta. Bol mráz.
Na úvod musím povedať, že tieto absyntovky, nie sú práve najpríjemnejšie čítanie. Ja mám takéto knihy rada, ktoré sa zakladajú na istých skutočných udalostiach a preto som sa aj rozhodla pre spoluprácu stýmto vydavateľstvom.
V týchto knihách sa dozvedáme to ako je to niekde inde na svete. My si tu na tomto našom Slovensku žijeme ešte pomerne dobre, ale čo v takej Bosne a Hercegovine ešte pred pár rokmi ? Za vojny? Ako tam žili ľudia ? To všetko som sa dozvedela v týchto riadkoch, ktoré boli dosť kruté, častokrát mi bolo aj do plaču, ako je možné že niečo také bolo dopustene.
Aké to bolo pre tých ľudí, ktorých denne museli otcovia, synovia, muži opúšťať a ísť do vojny stým, že sa už možno nikdy nevrátia domov? A aké to je pre nich do dnes pár rokov po vojne, keď si svojích blízkych, musi pozostalí hľadať, kde ich zakopali do ktorého masového hrobu.
Príbeh rozprávajú po väčšine ženy, ktoré opustili ich muži a dnes sú z nich v tom lepšom prípade invalidi, alebo horšom prípade ich ženy hľadajú všade po krajine aby im mohli spraviť aspoň pohreb aký si zaslúžia.
Kniha ma bavila. Bola písaná ako príbeh s kapitolami a ten štýl písania sa mi páčil. Tých sto strán som prečítala za jeden deň čiže nebolo to nič náročné, ale bolo to poučné. V knihe je všetko pekne vysvetlené, ale ak ste taký zvedavý ako ja tak niečo si určite o tejto vojne nájdete aj na googli. Ja som si to hľadala a našla som si dosť ďalších informácií.
Tejto knihy by som dala 5⭐ z 5 ⭐
Za knihu na recenziu by som chcela poďakovať vydavateľstvu Absynt, ak ste stále nečítali túto knihu napravte to tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára