streda 26. júna 2019

P.S. Stále ťa milujem #2






Čítané: 06/2019
Počet strán: 293
Väzba: pevná
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania:2017


Úryvok: Kitty celé predpoludnie na niečo frflala a mám podozrenie, že Margot aj ocko trpia následkami silvestrovskej opice. A ja? Ja som horela láskou a vo vrecku kabáta mala list, ktorý v ňom vypálil dieru. Keď sme sa obúvali, Kitty sa stále usilovala vyhnúť tomu, aby si k tete Carrie a strýkovi Victorovi obliekla tradičné kórejské šaty hanbok. „Pozri na tie rukávy! Vyzerajú na mne ako trojštvrťové.“ „Tak majú vyzerať,“ poznamenal ocko nepresvedčivo. Kitty ukázala na mňa a na Margot. „Tak prečo im sedia?“ spýtala sa. Stará mama nám ich priniesla, keď bola naposledy v Kórei. Margotine šaty pozostávajú zo žltého kabátca a zelenej sukne. Moje sú krikľavo ružové so slonovinovým kabátcom a dlhou ružovou mašľou, vpredu majú vyšité kvietky. Sukňa je bohatá, široká ako zvon a siaha až po zem. Na rozdiel od Kittinej, tá siaha len po členky. „My za to nemôžeme, že rastieš ako burina,“ odvrkla som a uväzovala si mašľu. Tá mašľa mi vždy robí najväčšie problémy. Musela som si niekoľko ráz pozrieť video na YouTube, aby som to pochopila, a ešte vždy ju mám nakrivo a pôsobí smutne.

Vítam Vás pri novej recenzií na knihu P.S. Stále ťa milujem, od Jenny Han. Prajem Vám príjemné čítanie. 

Po predstieraní vzťahu medzi Larou Jean a Petrom Kavinským zistili obaja, že v istom momente tento vzťah prestali predstierať a majú sa radi. Avšak nič nieje také jednoduché, ako sa zdá. Lara Jean je zmätená a nevie, čo robiť ďalej. Po čase sa jej ozve posledný z chlapcov, čo dostali list John Ambrose McClaren, ktorý sa z adresy, na ktorú bol list poslaný odsťahoval a dostal ho neskôr. Keď dostane list príde za Larou Jean a tá sa nevie rozhodnúť medzi Johnom a Petrom. Čo myslíte môže dievča milovať dvoch chlapcov naraz?                                   



Podľa Stormy sú na svete dva druhy dievčat. Jedny lámu srdcia chalanom, druhým lámu srdcia chalani. Rada by som vedela, ku ktorým patrí ona.

Knihy Jenny Han mám veľmi rada, pretože jej štýl písania mi sedí, páči sa mi to oddychové a ľahké čítanie. Inak to nebolo ani pri tejto knihe, Aj táto kniha sa čítala ľahko a jednoducho a mala som ju prečítanú za pár dní. Laru Jean som mala rada, tak ako doteraz, avšak jej správanie mi prišlo občas hlúpe, aj keď vedela, že ju Peter má rád a chodí s ňou vždy podrýpovala s Genevieve a chvíľkami som už, aj čakala kedy Peter na ňu kvôli tomu vybehne a rozíde sa s ňou, pretože ja by som na takéto správanie nemala nervy.
Avšak kniha bola skvelá. Počas celého diela som sa takmer v každej kapitole smiala, ako už dlho nie pri knihách. Stormy z domovu dôchodcov Belevieve  som zbožňovala, aj keď je to stará pani, tak ma hrozne bavili pasáže, v ktorých bola. Pretože bola vtipná a mala v mladosti množstvo zážitkov, o ktorých som veľmi rada čítala.

Zápletka v tejto knihe mi prišla trošku slabšia, ale vzhľadom na žáner knihy, bola ešte relatívne v norme. Spočiatku som ani nestihla zaregistrovať zápletku, ale neskôr som pochopila, čo ňou vlastne bolo. Trošku ma mrzelo, keď sa naštrbený vzťah medzi Larou Jean a Petrom rozpadal a verila som, že sa dajú dokopy a budú spolu. Avšak v knihe sme mali zopár situácií, kedy to vyzeralo, hoci ako, ale či nakoniec spolu budú alebo nie si už musíte zistiť sami, prečítaním tejto knižôčky. 💓 



Knihe by som dala 4 🌟 z 5🌟 
 Za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu Albatros Media. Knihu si môžte zakúpiť tu.






nedeľa 23. júna 2019

Kopie #2







Čítané: 06/2019
Počet strán: Lyra: 237, Gemma: 213
Väzba: Pevná
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania: 2019


Úryvok: ZATÍMCO SE STOVKA POLICISTŮ Z CELÉHO OKRESU začala scházet na parkovišti policejní stanice v Bruinsvillu, pokuřovali, pili kafe a snažili se mrkáním zahnat z očí zbytky spánku, zatímco čtyři ohaři na vodítku cvičně očichávali boty, pneumatiky a okoralé zbytky vajíček se slaninou, která někdo upustil na zem, Gemma se probudila do deště, který se začal snášet už před několika hodinami. Někdo ji volal. Zamrkala. Vlhkost jí zamžila oči, otřela si je a zklamaně zjistila, že ten hlas volající její jméno se jí nejspíš jen zdál. Nikdo nad ní nestál, z úzké škvíry polozakrytého otvoru nad její hlavou na ni hledělo jen šedavé nebe. Gemma zvedla oči k předivu mraků, obloha jí připomínala stříbřitý lesk vzdáleného zrcadla. Nahoře se pohnul stín. Zahlédla svůj odraz, shlížející na ni z výšky, k níž upírala pohled.





Vítam Vás pri novej recenzií tento krát na knihu Kopie od autorky Lauren Oliver. Prajem Vám príjemné čítanie.

Kopie je druhý diel zo série Replika od Lauren Oliver a hovorí nám o príbehu, v ktorom sa klonujú ľudia a vytvárajú sa repliky. Keď na konci prvého diela zistí normálne dievča Gemma, že je iba replikou a replika Lyra zistí, že je normálnym človekom celý ich život sa zmení. Gemma má problém vrátiť sa do normálneho života. Príde nato, že, čo jej mocný a manipulatívny otec chce urobiť s Lyrou a Orinonom tak sa rozhodne s priateľom Petem ich varovať, avšak sami sa stanú obeťami únosu, ale nie len tak hoci akého. Lyra bola v inštitúte nakazená chorobou, ktorá ju ničí, s Orionom sa snažia nájsť niekoho, kto im pomôže Lyru vyliečiť. Myslíte, že sa im to podarí?

Hneď  v úvode chcem dať radu ľuďom takým, ako som bola ja, keď som prvýkrát otvorila túto knihu, hneď som hľadala nejaký "návod na čítanie" ako pri Replike. Avšak nič také som nikde na internete nenašla. Prečo je to takto som pochopila až na konci knihy. Totižto Lyra a Gemma sa v celej knihe stretnú iba 2x a aj to iba v dvoch kapitolách z dvadsiatich deviatich. Takže nič, ako návod nepotrebujeme.

Celá kniha je rozdelená do troch väčších celkou a dvadsiatich deviatich menších kapitol. Avšak prvá časť je hrozne nudná a pomalá, kým som sa ňou prekusala trvalo mi to zopár dní, ale zato poslednú časť som mala prečítanú za pár minút, tá bola úžasná. Trošku mi v knihe chýbal nejaký epilóg. 

Gemma ma hrozne štvala, spočiatku som ju mala rada, ale na konci tejto knihy mi prišla hrozne naivná. Kapitolu skôr som vedela, že sa dostane do problémov, avšak ona to, že je v problémoch zistí, keď už je naozaj v problémoch a musí to urýchlene riešiť? Ah, najradšej by som ju prefackala... Našťastie trošku neskôr sa uvedomila a konečne jej došlo do hlavy, že sa hlúpo správala. 





Knihe by som dala 4🌟 z 5🌟 

Za knihu na recenziu ďakujem internetovému kníhkupectvu Preskoly.sk, ak vás táto kniha zaujala môžte si ju zakúpiť tu.



streda 19. júna 2019

Skutočná princezná #2




Čítané: 06/2019
Počet strán: 308
Väzba: pevná
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania:2019



Úryvok: Rozšírili falošné fámy o dôvodoch, prečo sa schováva v paláci, a prisúdili jej všetky možné výtržnosti. Nie div, že ich tak nenávidí. „To by tvojej povesti zaručene veľmi pomohlo,“ ironicky poznamenal Jamie. Ellie si namiesto odpovede odfrkla a odvrátila sa od televízora. „A to je ďalší dôvod, prečo je Lottie taká neoceniteľná.“ Ellie sa na ňu zacerila. Žena na televíznej obrazovke si pritisla prst na ucho. Zrejme dostala do slúchadla nové informácie. Dolu opäť zasvietili slová: MIMORIADNA SPRÁVA. „Práve sme dostali ďalšiu informáciu, že vzhľadom na bezpečný návrat detí budú Butterova spoločnosť a Tompkinsovo cukrárstvo pokračovať v príprave plánov na fúziu. Zdá sa to byť veľmi náhle, ale zrejme to súvisí so zhoršujúcim sa zdravotným stavom Alfreda Tompkinsa.“


Vítam Vás pri novej recenzií tento krát na knihu Skutočná princezná od youtuberky Connie Glyn známej ako Noodlerella. Prajem Vám príjemné čítanie.

Po tom ako sa Lottie dostane do paláca Wolfsonovcov tak ju kráľ vyhlási za Ellinu protektorku, ktorá sa má vydávať za princeznú a Ellie sa ma vydávať za obyčajné dievča.  Obom dievčatám sa "splní ich sen", vymenia si identity a dobrodružstvo začína. Po príchode do druhého ročníka v Rosewoode sa začnú diať čudné veci, zopár študentov je otrávených a dievčatá spolu s Elliným portmanom sa snažia rozlúsknuť túto záhadu otrávených študentov. Čo myslíte kto je za tým? 


Kniha je rozdelená do 46 kapitol, troch väčších celkov - Rodina, Priatelia a Nepriatelia. Dej ma taktiež aj Prológ a Epilóg, avšak v tejto knihe ma narozdiel od prvého dielu zaujla Epilóg, aj keď iste viete, že mňa tieto doplnenia deja vôbec nebavia. Najviac akcie bolo umiestnenej v celku Nepriatelia čo ma trošku zarmútilo, pretože som očakávala, že v celej knihe bude troška viac akcie. 


Čím ďalej sa v tejto sérií posúvam tým ďalej zisťujem, že ma viac pasáži podobných Harrymu Potterovi. Spoločné črty s HP sme mohli nájsť v spojení s internátmi, prefektmi či zakázaným lesom. Páčila sa mi Lottina odvaha. Kde sa berie toľko odvahy  v takom dievčatku. Ja by som jej teda toľko fakt nemala. Objavili sa nám tu aj nové postavy, ktoré ma hrozne rozčuľovali, keďže robili len zle v celom deji, ale nakoniec som si ich zaľúbila - žiaľ viac vám prezradiť nemôžem.  





Knihe by som dala 4🌟 z 5🌟 

Za knihu na recenziu ďakujem vydavateľstvu AlbatrosMediask, ak vás táto kniha zaujala môžte si ju zakúpiť tu.

pondelok 17. júna 2019

Láska z ulice





Čítané: 06/2019
Počet strán: 246
Väzba: brožovaná
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania:2019


Úryvok: Ráno ako iné. Unudene sedím v autobuse a listujem v knihe, ktorú som pred odchodom z domu narýchlo uchmatla z maminej police. Je to jeden z tých tenkých paperbackov o láske až za hrob, typická harlekýnka, aké nemám rada, no čas, keď sa autobus pomaly vlečie hustou premávkou, vďačne vypĺňam niečím iným, ako civením cez špinavé sklo. Otrávene prevraciam stranu, keď mi vo vrecku zavibruje mobil. Vytiahnem ho, pozriem na displej a prečítam prijatú správu. Tamara, zaspal som. Neviem, či sa mi oplatí vyliezť z postele, tak povedz triednej, že som vážne ochorel. Vymysli si pokojne čierny kašeľ, tuberkulózu alebo zápal mozgových blán. Je jedno, čo jej natáraš, hlavne nech to zožerie. Musím sa zasmiať. Robo, môj spolužiak a kamoš v jednej osobe, je nenapraviteľný fl ákač. Vždy sa s obľubou vyhýba povinnostiam a najviac tým v škole. Úplne živo si viem predstaviť, ako práve hodil mobil na stolík, pretiahol si cez hlavu paplón a bez najmenších výčitiek svedomia sa rozhodol predrichmať celé doobedie.



Vitajte pri novej recenzií na knihu Láska z ulice od autorky Miroslavy Varáčkovej. Prajem Vám príjemné čítanie.



Tamara Simonová chodí do tretieho ročníka na strednej škole. Má najlepšieho kamaráta Roba, ktorý je aj jej spolužiakom. Trávia spolu množstvo času, keď už Tamara nevie vydržať doma s otcom alkoholikom, keďže jej mama trávi množstvo času v nemocnici so šesťročnou sestrou Sofinkou, ktorá trpí veľmi vážnou chorobou. V jedno ráno, cestou do školy Tamaru zrazí neznámy inlajner na korčuliach. Mladý, sympatický chlapec, o ktorom si myslí, že je to ich nový spolužiak, avšak pravda je niekde celkom inde, Nie je to nový spolužiak, ale zastupujúci učiteľ telesnej výchovy, ktorý učaroval Tamare. Čo myslíte, čo sa z tohto nečakaného stretnutia pred školou nakoniec vykľuje? Obyčajný vzťah študentky a učiteľa alebo čosi iné? 

Toto je prvá kniha, ktorú som čítala viackrát po sebe a musím uznať, že Mirka Varáčková ma vždy svojimi príbehmi dostane. Inak tomu nebolo ani tentokrát. Od istého momentu, striedala jedna zlá udalosť druhú a ja som nestíhala meniť balíčky vreckoviek.  

Kniha sa čítala veľmi rýchlo. Je napísaná pútavo a jednoducho. Taktiež k rýchlemu čítaniu dopomáhajú moje obľúbené krátke kapitoly. Tamarinho najlepšieho kamaráta Roba som mala rada, aj keď spočiatku som si myslela, že to ich kamarátstvo nebude len tak, ale zistila som, že som bola celkom mimo, pravda bola niekde inde. Norova arogancia ma spočiatku hrozne štvala, ale na konci som si uvedomila, že je to úžasná postava, ktorú som si hneď zamilovala. 

Mirkina tvorba je zaujímavá tým, že píše príbehy, ktoré sa veľmi často vyskytujú  v slovenských rodinách, ale nielen tých slovenských. Avšak ja som si toto uvedomila, až keď som rozmýšľala, čo napíšem do tejto recenzie. Rozdelila som si príbeh na 2 dejové linky , a to Tamara a rodina + Tamara a život vonku. Dosť sa tomuto mladému dievčaťu čudujem, že to všetko zvládla niesť na vlastných pleciach - ťažká situácia doma a komplikovaný vzťah, o ktorom vám viac prezradiť nemôžem. ,

Hlavná myšlienka knihy sa mi neskutočne páčila a prepojila obe moje dejové linky - vážme si, čo máme, pokiaľ je čas. Život je veľmi krátky nato, aby sme všetok čas  nevyužili efektívne.

Knihe by som dala 4,5 🌟 z 5🌟 

Za knihu na recenziu by som chcela poďakovať vydavateľstvu AlbatrosMedia , ak ste stále nečítali túto knižôčku napravte to tu. 

sobota 15. júna 2019

Bez teba to nie je ono #2





Čítané: 04/2019
Počet strán: 238
Väzba: brožovaná
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania:2019


Úryvok: Zdalo sa mi, akoby trvalo celú večnosť, kým Jeremiah znova prehovoril. Tvárila sa, že spím, a on poklopkával prstami po volante. Zrazu vyhlásil: ,, Toto bola ústredná melódia na mojom plese." Okamžite som otvorila oči a spýtala sa: ,, Na koľkých plesoch si bol?" ,, Dokopy? Na piatich." ,, Čože? To určite. Neverím," vyhlásila som, hoci som mu verila. Samozrejme, že bol na piatich plesoch. Bol presne ten chalan, s ktorým všetky baby chcú ísť na ples. Vedel sa postarať, aby sa baba cítila ako kráľovná plesu, aj keď bola nikto. Jeremiah začal rátať na prstoch. ,, V treťom ročníku som bol na dvoch, na mojom a na plese Flory Martinezovej zo Školy svätého srdca.




Vítam Vás pri novej recenzií na knihu Bez teba to nie je ono, druhú knihu z novej série Jenny Han. Prajem Vám príjemné čítanie. 

Mladá tínedžerka Belly trávi každé letné prázdniny v dome na pláži u mamkinej kamarátky z detstva - Susannah, ktorá má dvoch synov, s ktorými sú dobrí kamaráti. - Takto som začínala recenziu na prvý diel tejto série, úprimne povedané ani neviem, ako začať túto recenziu, keďže hneď v úvode zistíme, že Susanna
h podľahla svojej chorobe a chlapci - Jeremiah a Conrad sa stým snažia vyrovnať, tak ako aj všetci, ktorí Susannah mali radi. Celý dej sa niesol v pochmúrnej a smutnej atmosfére a možno aj to mi kazilo dojem z čítania.
  
Páči sa mi štýl písania Jenny Han, píše jednoducho, ľahko, oddychovo, ale táto kniha bola pre mňa ako za trest. Čítala som ju hrozne dlho. Mala mnoho nudných pasáži, kde sa nič nedialo, avšak našťastie na konci knihy sa to všetko nejak rozbehlo a bolo to lepšie.

Keď som si pred čítaním knihy, prečítala zopár recenzií, nerozumela som tomu prečo blogeri píšu v recenziách o hlúpom správaní postáv, veď, keď v prvej knihe boli tieto postavy, celkom fajn, ako ich charakter mohla takto Jenny zmeniť, ale pri čítaní knihy som pochopila o akom hlúpom správaní sa to tu v tejto komunite hovorí. Možno každý si pod týmto pojmom predstavujeme iné časti knihy, ale mne prišiel dosť hlúpy a nepochopiteľný trojuholník medzi Jeremiahom, Conradom a Belly. 
A, aby som aj pochválila knihu, tak sa mi veľmi páčia kratučké kapitoly, ako iste viete milujem knihy s krátkymi kapitolami. Keby to čítanie nebolo také nudné, tak by som túto knihu prečítala za pár dní, pretože sa to čítalo fakt rýchlo. 

Verím, že posledná časť tejto série bude lepšia a určite si ju prečítam, aby som po 2 z 3 kníh neodhodila len tak nejakú knižnú sériu.

Knihe by som dala 3,5 🌟 z 5🌟 

Za knihu na recenziu by som chcela poďakovať vydavateľstvu AlbatrosMedia , ak ste stále nečítali túto  sériu napravte to tu. 

utorok 23. apríla 2019

Príbehy na dobrú noc pre rebelky 2 ║ Foto - recenzia

apríla 23, 2019 0







Čítané: 3/2019
Počet strán: 212
Väzba: pevná 
Vydavateľstvo: Albatros
Rok vydania:2018

Ahojte, vitajte pri foto - recenzií na ďalšiu inšpiratívnu knihu o významných ženách.

Keď vyšla prvá časť tejto knihy, hneď si získala mnoho fanúšikov - nielen žien, ale aj mužov. Samozrejme, že ja som medzi týmito fanúšikmi nesmela chýbať. Druhá časť tejto knižôčky na seba nenechala dlho čakať a keď som túto knihu zbadala ihneď som ju chcela vlastniť.


V tejto knihe môžme vidieť ženy ako Agatha Christie, Angela Merkelová, Beyoncé, J.K. Rowlingová, Madonna, Sapfo a mnoho ďalších.

Som rada, že sa autorky rozhodli pokračovať vo vydávaní tejto zbierky rozprávok. Pretože v tejto dobre plnej internetu, sociálnych sieti je potrebné inšpirovať mladých ľudí, aj keď málo mladých číta knihy, ale verím, že takéto obrázkové čítať budú a budú motivovaný, inšpirovaný dostatočne nato, aby sme aj my - mladá generácia - nejak dokázali zmeniť svet k lepšiemu.

Ako som si tak listovala a pozerala na dátumy narodení týchto žien/ dievčat tak som si všimla, že tieto dievčatá sú takmer tak staré ako ja (Najmladšia z nich je odo mňa mladšia o 3 roky!) a už sú v takejto knihe a niečo vo svojich 15 rokoch čo je dosť mladý vek urobili niečo veľké - či už pre svoju kultúru, alebo pre svet.

Bola by som veľmi rada, ak by si tieto knihy kupovalo množstvo žien a našli v sebe odvahu niečo zmeniť. Pretože máme už síce predstavených 200 žien v oboch knihách, ale aj tak si myslím, že takýto žien je ešte mnoho, avšak bola by som radšej ak by nás bolo ešte omnoho viac. Pretože my sme tie silné čo dokážeme zmeniť aj celý svet, len nás je ešte asi málo nato, aby sme niečo také dokázali.

Niektoré tieto ženy som síce už poznala, ale dozvieme sa tu aj množstvo nových užitočných informácií. Vedeli ste, že Angela Merkelová má vyštudovanú kvantovú chémiu?


Knihu by som ohodnotila 5⭐ z 5

Za knihu na recenziu ďakujem internetovému kníhkupectvu preskoly.sk a ak túto nádhernú knihu ešte nemáte určite to napravte tu.

                                                                                          















/







nedeľa 21. apríla 2019

Slnko a jeho kvety

apríla 21, 2019 0





Čítané: 3/2019
Počet strán: 248
Väzba: brožovaná
Vydavateľstvo: Lindeni 
Rok vydania:2019



"kašli na to
nechaj to tak
nech sa deje čo sa má
v každom prípade
nič
na tomto svete
ti nikto neprisľúbil
ani ti nič nepatrí
- všetko čo más si ty sama"


Ahojte, chcela by som Vás privítať pri ďalšej foto - recenzií. Tento krát na knihu Slnko a jeho kvety od poetky Rupi Kaur.

O tejto autorke ste už určite  počuli, keďže autorka tiež vydala knihu Mlieko a med. Poézia v týchto knihách je občas veľmi smutná, keďže autorka píše o živote, o veciach s ktorými sa množstvo žien nevie vyrovnať a snaží sa týmto ženám pomôcť prijať samu seba aj keď utrpia nejakú traumu, ktorá ich môže až veľmi zasiahnuť.


,, neničí ma to
čo po nás zostalo
ale to čo sme mohli vybudovať
keby sme (spolu) zostali."

Kniha je rozdelená do piatich kapitol - vädnutie, opadávanie, zakoreňovanie. rast, rozkvitanie. V každej z týchto kapitol sú časti ktoré sa mi veľmi páčili a zopár ich v tejto recenzií aj môžte nájsť.

,,aj keď vedia
že tu nie sú nadlho
vždy sa rozhodnú žiť
svooje životy najsvetlejšie ako sa dá
   - slnečnice "

Kniha je dopĺňaná aj množstvom obrázkov, ktoré si autorka aj sama kreslila.

Knihám tejto autorky som sa spočiatku veľmi vyhýbala, keďže poéziu som už čítala a veľmi sa mi nepáčila, ale nakoniec som sa odhodlala a skúsila to s touto knihou. Ľutujem to? Neviem si vlastne ani sama na túto otázku odpovedať, pretože keď som začala čítať prvú knihu páčila sa mi omnoho viac ( avšak knihu som čítala v angličtine,ale nedočítala som ju pre moju chabú angličtinu). Možno je to tým prekladom, že sa mi kniha až tak nepáčila, ale tak samozrejme, že básne je veľmi ťažké preložiť tak aby zostala zachovaná pointa veršov.


"tou najväčšou lekciou ktorú by žena mala dostať

je že od prvého dňa 
mala v sebe všetko potrebné
to svet ju presvedčil že nemá."

Na knihe sa mi nepáči, že viazaná v mäkkej papierovej väzbe a ešte k tomu aj v bielej farbe. Pretože ak si na ňu nedávate obrovský pozor, tak sa veľmi rýchlo zašpiní 😔, je škoda, že knihu nevydalo vydavateľstvo v takej obálke ako bola vydaná aj kniha mlieko a med.

"tým ktorí k tebe neboli fér
želaj čistú lásku a pokoj v duši
a pokračuj vpred
- oslobodí to oboch"


Knihe by som dala 4 🌟 z 5🌟 
Za knihu na recenziu by som chcela poďakovať vydavateľstvu AlbatrosMedia , ak ste stále nečítali túto knižôčku tak to napravte tu.







nedeľa 17. marca 2019

Kapitola 1




Nevinný začiatok

Celé to začalo koncom ôsmeho ročníka na základnej škole. V ten deň sa mi zmenil celý môj život. Ale pekne po poriadku. 

Ráno, keď som sa zobudil, mal som taký divný pocit. Cítil som takú nevoľnosť ako, keby sa niečo zlé malo stať. A bolo mi akosi zle od žalúdka. Nezjedol som ani len raňajky. Po rozprávke Tom a Jerry som sa vybral k autobusu. Na dedine bolo také divné ticho. Nikoho som cestou nestretol. Nemal som chuť ani sa s nikým rozprávať. Cítil som nejaký veľký smútok. Nevedel som odkiaľ to mám. Možno som mal len zlú náladu. Zišiel som dole ku našej dedinskej kaplnke a postavil som sa na svoje miesto pod stromom. Začul som  autobus. Nastúpil som doňho a sadol si úplne dozadu. Všimol som si, že na stĺpoch verejné osvetlenie, ako len na obyčajných elektrických sú povedané akési plagáty. Nevšimol som si, čo to boli, pretože autobus bol v pohybe. Tak som začal rozmýšľať. Prečo som len taký smoliar? Mal som svoju platonickú lásku Lenku rád, ale vždy som to buď po kašľal alebo som hovoril cez pudy. Začalo to, keď som vošiel do puberty. Najradšej som sa chcel niekde zavrieť a ostať ta dovtedy, kým by ma to neprešlo. Čo? Tá moja puberta. Išlo o to, že som bol večne nadržaný. Ak niekto nevie, čo to je, je to to, že som chcel mať sex s celou mojou triedou. A práve, preto som v triede nebol veľmi obľúbený. Mal som tam len jednu kamarátku. No vlastne kamarátila sa so mnou len, preto, že sa kamarátili naše mamy, a preto, že mi stále dávala domáce úlohy, keď som bol chorý.  Tak už som si všimol, že sme  v Sečovskej Novej Vsi. Žiaľ autobus ku škole nechodil. Takže som bol nútený vystúpiť na zastávke a ísť do školy peši. Na stene, na ktorú sa vylepovali plagáty bol vy lepený presne ten istý plagát aký som videl z autobusu. Hovoril o tom, že do mesta prišiel cirkus z Česka. Zaradoval som sa, pretože som ešte nikdy nebol v cirkuse. A vstupné nebolo drahé. Zlepšilo mi to náladu. Tak som pokračoval v ceste do školy. Bol som už pri škole, keď som si všimol, že v ”fajčiarskom kútiku“ si v Lenka niečo vybavuje so svojím frajerom. Bol to  poriadny kus chlapa. Na rukách samý sval. Mal čierne krátke vlasy. Tvár mal až dokonale hladkú. Viem, čo si myslíte. Ale uvediem to na správnu mieru. Ja som v pohode. Nie som gej ani nič iné. Vrátim sa k príbehu. Jeho svaly boli dosť veľké. Proste niečo bolo na ňom čudné. Zato Lenka mala na sebe červené tričko s bielymi bodkami a krátku rifľovú sukňu. Vlasy mala ako vždy zviazané do chvosta. Keď ma zbadali Lenka ho pobozkala, a tak išla po ceste do školy. Neprehovorila ku mne ani slovo.Zastavil som sa a ruku dal na imaginárnu brzdu. Zazdalo sa mi, že sa o slovo hlásia hormóny, ktoré vo mne chceli zase rozpútať úžasnú a zároveň strašnú diskotéku. Ale nič sa nestalo. Takže som sa pomaly pohol do školy. Ako vždy som sa prezul a potom som všetkým mojím kamošom vykladal o tom, že do mesta prišiel cirkus a ja na neho pôjdem. Následne zazvonilo a ja som sa pohol do triedy. V triede bolo na laviciach niečo položené. Bol to poukaz do  cirkusu. „To na, čo?“ Ozval som sa. Odpovedal mi niekto od koho som vôbec nečakal. „To je poukaz na zľavu na vstup do toho hnusného cirkusu.“ Ozvala sa Lenka „Ale nehovor. Uvidíš tam zvieratá, ktoré inak neuvidíš. Ledaže by si si zaplatila obrovské peniaze na výlet do Afriky.“ „Tak to radšej volím to. Lepšie, ako sa prizerať na to, ako tam tie zvieratá týrajú.“ „Tomu neverím. Je to hlúposť. Oni ich chránia. Lebo by ich tí milionári vyhubili.“ Lenka začínala meniť farbu z bielej na červenú. A vo mne sa hromadil hnev. „ Mám ti to ukázať? Na pozeraj sa.“ „ To je blbosť. To aj ja môžem zmlátiť tie tvoje poondiate kone a povedať, že ich týram.“ Toto už nevydržala. Vlepila mi ohromnú facku. Zapotácal som sa. Rozzúril som sa do nepríčetná. Len, čo sa otočila vrazil som jej buchnát do chrbta. Nato som schystal druhú facku. Všetko pred očami som videl na červeno. Pleskol som ju zozadu po hlave a vrieskal: TO MÁŠ ZA TO. BODAJ BY TI TIE KONE POKAPALI!“ Nato som ešte schytal tretiu, a tak mi s všetkou zlosťou v sebe povedala: sľubujem ti, že toho budeš ľutovať. Postarám sa o to, aby si trpel tak isto ako tie zvieratá v tom cirkuse. Aby si vedel, ako sa cítia. Tak!“ Mávol som nad tým rukou a nechal sa Filipom vyviesť von na chodbu, kde ma upokojoval, ako najlepšie vedel. Po chvíli som sa však vrátil do triedy. Ale s nikým som sa nerozprával. Sadol som si do lavice  úplne vpredu so svojou frajerkou a veľkou láskou Soňou. Ona bola moje všetko potom, čo ma Lenka už po stýkrát odmietla. Lenku som nenávidel. No a, ako som si ju získal? Získal som si ju potom, čo som prestal veriť, že má bude Lenka chcieť. Vlastná bola mojím takým darom z neba. Vlastne začali sme spolu chodiť ani neviem ako. Ale, čo to tu rozprávam. O tom inokedy. Hoci je tomu viac ako tridsať rokov, ale stále si to veľmi dobre pamätám. Hoci Sonička bola vždy moja opora, Lenka má stále trochu zaujímala. Ale boli sme veľkí nepriatelia. Ďalšia vec, ktorá bola trochu kuriozitou v tomto pomaly normálnom svete boli čary a mýtické veci. Tie tu boli bežné. Napríklad môj kamarát Viktor Bitkár. Bol to zaklínač. A len pred pár dňami sa vrátil domov zo zákazky. A ďalšia vec boli upíri. Nikdy som žiadneho ani nevidel, ale Viktor mi vždy tvrdil, že niečo sa tu nachádza. Niečo veľmi zlé. Ale neveril som mu ani slovo. Lebo podľa materiálov, ktoré som si naštudoval sa upíri a čarodejnice a samozrejme Zaklínači nachádzali na západnom Slovensku. Nikdy som tu nejakého upíra alebo čarodejnicu nevidel. Tu na východe sa zdal byť svet normálny. Ale nebol. Tak vrátim sa k príbehu. Keď som si sadol do lavice ku Soni, pozdravil som ju a pokračoval v zapínaní svojho sebaovládania. Fungovalo to tak. Bol som a ešte stále som blázon do vlakov. V svojej mysli som si urobil stanovište rušňovodiča z rušňa radu sto šesťdesiattri peršing. Vyzeralo to ako normálne stanovište rušňovodiča, ale ovládací pult som si dosť prerobil. Mal som na ňom páčky ako na pohyb tak aj na ovládanie puberty. Predstavil som si ho a pozrel sa na tlak v takzvaných pohlavných brzdách. Boli nafúkané na tri desatiny MPa. Tlačidlom som naštartoval ovládací motor, a to bolo všetko. Ešte som vypustil vzduch a nechal tak. Tak sa ozval zvonček na slovenčinu.  Približne za päť minút vošla do triedy učiteľka a priniesla slohové zošity. Napísal som sloh, a tak som ležal na lavici a odpočíval. Prišla prestávka. Lenka zatvorila dvere do triedy a postavila sa pred tabuľu. „Tak a teraz poprosím ticho. Chcem sa vás niečo opýtať. Ako všetci viete René bol v Taliansku, a v Rusku, kde ho chytili upíri. Dohrýzli ho a vyzerá to tak, že sa z neho stane tiež upír. Takže chcem sa vás opýtať nechcel by sa niekto z vás stať upírom? Je to fajn.“ Vtedy sa ozval šašo triedy Simôn Poráčka. „Lenka nebuď smiešna. Upíri neexistujú.“ Lenka len pokrútila hlavou a otvorila dvere do triedy. A práve vtedy zazvonilo na matematiku. Tá prebehla v pohode. Tak cez veľkú prestávku Lenka prišla k Radke a Soni Čakankovej a povedala im: baby vy mi to veríte, že? Ale tak, ako dnes ráno som mu povedala, že ja by som sa chcela stať upírom. Povedal, že dobre a, že potom, keď ma premení mi urobí niečo také z čoho budem ako zdrogovaná. Och už sa neviem dočkať. Bola celá bez seba. Radšej som sa otočil, ale aj tak sa mi od smiechu triaslo celé telo. Po hodine  Lenka zase prišla k tým dvom a znova im niečo hovorila. Snažil som sa nenápadne zistiť, čo si šuškajú. Ale prekukli ma. Lenka na mňa znova vybehla: FERO ZASE ODPOČÚVAŠ CUDZIE ROZHOVORY? TAM SA OTOČ A SADNI SI NA MIESTO. Chvalabohu po tom ráne sa my ďalšie facky neušli. 
Po skončení vyučovania som sa vybral domov. Ale pred školou som si povedal, že počkám na Viktora a porozprávame sa. O chvíľu vyšiel. Ako som už povedal bol to zakínač. Prvotriedny zabijak príšer. A samozrejme môj najlepší kamarát. A zároveň poskok. Na sebe mal svoju školskú tašku a svoje civilné oblečenie. Modré rifle a čierne tričko. Na boku mal také malé puzdro, v ktorom mal modré a červené pero. Ale v skutočnosti to boli meče. Zaklínačske meče. Modré pero bol oceľový na čarodejnice a iných mágov a strieborný na príšery. A mal tam ešte aj cyklistické rukavice. Ale boli to tiež zaklínačske rukavice. Keď ku mne prišiel povedal som  mu: Čau musíš ísť domov? Sák poď na zástavku, po kecáme.“ „Hmm ponáhľať sa nemusím, tak OK.“ Tak som spustil: Počuj videl si, čo mala dnes oblečené 757?“ hovorili sme v kódovanej reči, kde sme všetkých, ktorých sme ohovárali, čo bola vlastne celá dievčenská časť mojej triedy po nazývali číslami alebo prezývkami rušňov, pretože, keby niekto počul náš rozhovor a vedel o kom sa rozprávame tak by sa nám určite od dotyčnej ušlo pár faciek. No a takto nikto nevedel o kom alebo o čom sa rozprávame. „Hej videl tá snáď ani nevie, ako pri tom trpíme“ povedal Viktor. „Veru tak. Tá sviňa sa oblieka, ako štetka a my potom máme nutkanie ju vyčistiť. Pritakal som mu. Hovorili sme takto o všetkých babách, ktoré nám svojím výzorom spôsobovali muky. Potom prišiel autobus. Tak sme sa rozlúčili a ja som odišiel domov. 
V autobuse som si v mysli rozobral, čo dnes Lenka povedala. Žeby sa vážne chcela stať upírom? Veď, čo som vedel premena môže trvať aj niekoľko dní. A strašne to bolí. Lenže dalo sa to urobiť za pár hodín. A bez bolesti. Ale to sa dalo iba u východných upírov. U tých západných to bolelo, ako čert a premena trvala niekoľko dní. Istý čas som bol aj pobláznený upírmi a nadprirodzenom. Bál som sa, že ak ma raz niekedy upír pohryzie bude so mnou amen. Viktor mi vtedy povedal, že existuje protilátka, ktorá ak sa pichne včas môže toho, koho pohrýzli upíri zachrániť od premeny. A tak ešte povedal, že ak sa mu podarí získať niečo, čo raz jeden starý upír testoval na ľuďoch bude to pre nás dosť prospešné ak by sa mi náhodou niečo stalo. Bol som z toho vtedy unesený. Tak som musel prestať v spomínaní a rozmýšľaní, pretože mi už bolo treba vystúpiť, lebo som bol doma. Keď som prišiel domov začal som kutrať v skrini. Našiel som zápisník s drevenou väzbou. Na prvú stranu som napísal: vyšetrovanie Lenka. Zapísal som si všetko, čo som počul a zistil, tak som ho dal k školským knihám. A tak som si založil svoj denník, ktorý si píšem dodnes.


Autor: František Gira