Všade samé korytnačky

 John Green

Čítané: 5/2018
Počet strán: 240
Väzba: Brožovaná
Vydavateľstvo: Yoli
Rok vydania: 2018

Úryvok:

Keď som si prvý raz uvedomila, že som možno vymyslená, chodila som do štátnej strednej školy River High School v severnej časti Indianapolisu. Naobedovať som sa musela vždy v presne stanovenom čase ( medzi 12.37 a 13.14). Nútili ma do toho sily o toľko významnejšie ako ja, že som ich ani nevedela identifikovať. Keby mi tieto sily určili inú prestávku na obed alebo keby si moji spolustolovníci, ktorí pomohli napísať môj osud, v ten septembrový deň zvolili inú tému rozhovoru, čakal by ma celkom iný koniec - alebo aspoň celkom iný stred. Postupne som však zisťovala. že život nie je príbeh, ktorý o sebe rozpoviete vy, ale príbeh, ktorý o vás porozpráva niekto iný. Samozrejme, tvárite sa, že jeho autorom ste vy. Inak to nejde. Keď sa o 12.37 zhora ozve monotónne zvonenie, poviete si: A teraz chcem ísť na obed.  Namýšľate si, že ste maliar, no v skutočnosti ste plátno. 

John Green nám predstavuje svoju novinku  Všade samé korytnačky, ktoré sú o šestnásťročnej Aze Holmesovej, ktorá trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou a neustále sa dostáva do špirály myšlienok. Aza odmieta brať lieky a tak sa jej stav zhoršuje. čo ma dosť rozčuľovalo. Prečo ich odmietala brať keď potom mala hrozné myšlienky?  Jej najlepšia priateľka Daisy Ramirezová prišla s novinkou zmiznutia miliardára Russela Picketta. Daisy sa vrhne do vyšetrovania keďže za jeho vypátranie sa ponúka odmena sto tisíc dolárov. Presvedčí Azu aby jej pomohla pri pátraní keďže sa kedysi v minulosti kamarátila s jeho synom Davisom. Myslíte, že tieto dve priateľky vypátrajú túto záhadu?

,,Namýšľate si, že ste maliar, no v skutočnosti ste plátno."

Hneď na úvod musím spomenúť, že táto kniha  ma sklamala. Čakala som niečo lepšie. Aj keď prvých 100 strán som sa veľmi nevedela sústrediť keďže po prečítaní knihy navždy som sa spamätávala nejaký ten deň. 

Poviete mi prečo sa musí v každej knihe udiať to, že sa hlavná hrdinka zamiluje do hlavného hrdinu? Prečo nemôže byť kniha bez toho aby to bola typická láska v knihe. Prečo sa hlavná hrdinka nemôže zaľúbiť do nejakého nenápadného chlapca ak už chce tam autor dať lásku? 

Ale zas vo všetkom zlom hľadaj kúsok dobrého - je tu strašne veľa krásnych citátov, ktoré sa mi veľmi páčili, ale to je bohužiaľ asi to jediné čo môžem povedať, že je pekné na tejto knihe. Možno sa mi páčila ešte jedna scénka kde sa Daisy & Aza ocitli na výstave obrazov. 

Počas celej knihy som mala problém vžiť sa do hlavných postáv. Bohužiaľ nepodarilo sa mi to. Možno aj preto že Aza trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou a aj keď autor opisoval príznaky a všetko čo "pacient" prežíva nedokázala som si to predstaviť a vžiť sa do Azy, tiež ani Daisy. Možno mám trošku divné názory, ale páčilo sa mi ako autor ukazuje dnešným deťom, že bohatstvo nie je všetko. A to v podobe Davisa, ktorý je síce miliardár. Žije v obrovskom dome má bazén, vlastné kino a neviem čo ešte, ale aj tak nieje šťastný. Chýba mu to čo si môže najviac priať - obaja rodičia.

Aj keď som fanúšičkou Johna Greena a knihy ako Na vinu sú hviezdy, Papierové mestá, alebo aj Kam zmizla Aljaška sa mi veľmi páčili, táto bohužiaľ spadá do kategórie "slabšie Greenovky" spolu s knihou Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín.

Nepáčila sa mi dejová linka, ktorá je veľmi slabá, tiež aj čakala som nejaké veľkolepé odhalenie kam zmizol Russel Pickett - bohužiaľ bolo to len tak spomenuté v jednej vete na konci knihy. Tiež som čakala, že to odhalenie bude niečo akčnejšie, aj keď tomu som prikladala malú váhu keďže Green zväčša žiadnu akciu v knihách nemá. 

Tejto knihy by som dala 2,5⭐ z 5 ⭐

Za poskytnutie tejto knihy ďakujem vydavateľstvu Preskoly.sk v prípade záujmu si knihu môžte zakúpiť  tu.

                  -Nessi