Dávid Kičin
Čítané: 2/2018
Počet strán: 320
Väzba: Pevná
Vydavateľstvo: Dixit
Rok vydania: 2014
Anotácia:
Čo je horšie ako trest smrti? Po prečítaní tejto
knihy to budete mať jasné: je to doživotný trest odňatia slobody. Desať
doživotne odsúdených zločincov, s trvalým pobytom v Ústave na výkon trestu v Leopoldove,
hovorí o svojom každodennom živote za mrežami, o príčinách, ktoré ich tam
dostali, ale aj o svojich snoch a túžbach. Rozhovory, ktoré vznikli na základe
dva roky trvajúcej korešpondencie medzi autorom knihy a odsúdenými, sú
otriasajúce svojou úprimnosťou a autenticitou.
Skvelý nápad na knihu. Autor mal naozaj
skvelý nápad. Obálka sa mi taktiež veľmi páči. A tie príbehy, no čo
k ním povedať nie je to pekné čítanie. Keď sa tam píše o vraždách
a iných nepríjemných skutkoch.
Kniha
je krásne spracovaná, príbeh dopĺňajú samotné listy, ktoré dostával autor od
väzňov, taktiež aj kresby, ktoré kreslili títo muži, ktorých už pravdepodobne
nečaká žiadny iný život, ako život za mrežami. Táto kniha je podľa mňa aj dosť
kontroverzná, jedni si ju prečítajú, iný zavrhnú, už len pretože písať si
s vrahmi a dokonca viacnásobnými, je dosť ako to povedať odvážne?
neviem prísť na vhodné slovo.
Kniha nie je klasický rozdelená na kapitoly, ale podľa
väzňov každý má svoju “kapitolu“ a pred každou tou kapitolou je nakreslený
obrázok konkrétneho väzňa a to nám
viac dopĺňa ten dej a je to super na predstavu keď už vieme o tom
človeku o jeho živote tak vieme aj ako vyzerajú.
Na začiatku je také všeobecné zhrnutie všetkých väzňov na
Slovensku, koľko ich je celkovo a tak iste ma chápete čo myslím. Títo
väzni tu píšu o svojom živote, píšu čo si myslia o svete aký je dnes
píšu o svojej rodine ako nato reagujú ich rodiny, či sú s nimi
v kontakte či majú o ich záujem.
Opisujú tu aj svoj deň ako to vyzerá vo väzení čo robia, čo
môžu čo nemôžu ako si tam zarábajú. Jeden väzeň, žiaľ si už nepamätám, ktorý
konkrétne tam písal aj o rozdieloch väzenia v Ilave
a v Leopoldove, sám povedal, že v Leopoldove je mu lepšie.
Autor kladie týmto desiatim väzňom rôzne otázky o tom
aké bolo ich detstvo ak už ako mladistvý spáchali trestný čin pýtal sa ich nato
aký bol, pýtal sa ich na rôzne veci o ich živote, či ich mrzí čo spáchali,
pýtal sa ich dokonca aj nato či veria v boha. Pri čítaní tejto knihy sa
dozvedáme veľmi veľa o týchto väzňoch a o tom či ľutujú, alebo
neľutujú svoje činy.
V knihe sú aj ukážky listov, ktoré písali títo väzni
autorovi a už len v nich je vidieť, že autor si písal s veľmi
jednoduchými a nevzdelanými ľuďmi, ktorý často písali s veľmi veľa
gramatickými chybami a aj takým kostrbatým písmom, že to aj sám autor mal
ťažké prečítať.
Pri tejto knihe som bola aj veľmi smutná, ale zas aj som sa
zasmiala nad niektorými vetami. Autor túto korešpondenciu udržiaval dva roky, aby
táto kniha vôbec vznikla musela si vyžadovať naozaj veľa času a námahy. Je
tu muž za deväť vrážd, alebo len za opakované lúpeže čiže pod zásadou ,,trikrát
a dosť“. Takže máme príbehy mužov za závažne trestné činy, alebo len za
lúpeže čo nám ukazuje aj rozdiely alebo aj nie veľké rozdiely medzi povahami
alebo aj vzdelaním, alebo len čo ich viedlo či už k lúpežiam, alebo
vraždám.
Tejto knihe dávam 5* z 5* . Mala naozaj geniálny nápad.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára