streda 13. februára 2019

Všetko je tak ako má byť & Hnev, čo si zasial ║ Dvojrecenzia




Čítané: 2/2019
Počet strán: 190
Väzba: pevná
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania:2019


Úryvok: Zapísala som si všetky úryvky o duchoch, ktoré sa mi podarilo nájsť, rozložila som ich na konferenčný stolík, roztriedila ich a každý z nich si niekoľko ráz prečítala. Pomaly som si začínala myslieť, že samotní duchovia nikdy neboli podstatní. Mabel mala pravdu, nič nerobili, iba postávali. O duchov vôbec nešlo. Išlo o to, akými slovami strašili. Duchovia guvernantke povedali, že nikdy nezistí, čo je láska. Duch povedal Jane Eyrovej, že je sama. Duch povedal Buendíovcom, že ich najhoršie obavy sa splnia: je im súdené dokola opakovať tie isté chyby. Načmárala som niekoľko poznámok, potom som schytila Jane Eyrovú a vystrela sa na gauči. Spolu s románom Sto rokov samoty patrila medzi moje obľúbené knihy a prečítala som ju toľko ráz, že sa to nedá spočítať. Zatiaľ čo Sto rokov samoty ma uchvátilo magickými výjavmi, spletitosťou a hĺbkou, pri čítaní Jane Eyrovej mi zvieralo srdce. Jane bola nesmierne osamelá. Neuveriteľne silná, poctivá a úprimná. Oba romány som zbožňovala, ale každý uspokojoval inú túžbu.
Vitajte pri novej recenzií na knihu Všetko je tak ako má byť  od autorky Nina LaCour. Prajem Vám príjemné čítanie,

Táto kniha ma zaujala hneď keď som ju uvidela. Má krásnu obálku. Aj jej námet nieje na zahodenie. Kniha je o tom ako sa mladá Marin snaží vyrovnať so stratou milovaného starého otca, ktorý sa o ňu od malička staral. Keď jej starý otec zomrel Marin odišla do New Yorku zo dňa na deň sa stratila. Už viac nikoho z kamarátov nekontaktovala, aj keď jej kamaráti sa o to snažili niekoľko krát. Obzvlášť kamarátka Mabel jej napísala nespočetne veľa SMS správ a tiež jej mnoho krát telefonovala. Ale Marin na žiadnu SMS správu neodpovedala taktiež ani na hovor. 

Až jedného dňa sa všetko zmení Mabel pricestuje na tri dni za Marin na internát do New Yorku. Celý príbeh sa odohráva cez Vianočné prázdniny, keď Marin ostane úplne sama na internáte, keďže sa domov nechce vrátiť a vlastne ani nemá ku komu keďže starý otec zomrel tak ako aj jej mama. Keď príde Mabel za Marin rozhodne sa jej hneď oznámiť prečo vlastne pricestovala. Mabel sa rozhodla vziať so sebou domov aj Marin aby na Vianoce neostala sama niekde na internátnej izbe. Avšak je už len na Marin ako sa za tie tri dni rozhodne a či ju Mabel presvedčí aby spolu odcestovali späť domov. 
Garantujem Vám, že ak ste trošku slabšej povahy ako ja slzám sa nevyhnete. Táto kniha bola smutná a depresívna. Ešte som asi nečítala túto knihu, aj keď mam pocit, že niečo podobné som už čítala, ale stále sa to niečim líši od inej knihy. Hlavná hrdinka sa počas celého deja snaží vyrovnať so stratou starého otca a zároveň aj tajomstvom starého otca, kvôli ktorému odišla z domu. To tajomstvom nám Marin odhalí počas deja. V tej chvíli som bola hrozne rozčúlená a vôbec som nechápala, stránky sa mi míňali pod rukami chcela som vedieť ako to bude ďalej. Poviem Vám, že to tajomstvo by zasiahlo asi každého a myslím si, že veľa ľudí by reagovalo podobne ako Marin. Pri tom veľkom hroznom odhalení som sa slzám takmer nevyhla. Len trošičku nechápem prečo táto kniha patrí k najlepšej tínedžerskej knihe roka 2018. Ako áno, chápem je to niečo výnimočné pretože také knihy veľmi niesu, ale nejak sa mi nezdá táto kniha až tak perfektná, myslím si, žeby mohla byť aj trošku viac prepracovaná čo sa týka príbehu ešte nejaká ta menšia zápletka by sa mi tam určite páčila. Každopádne príbeh tvoria dve dejove linky - Prítomnosť a Minulosť - tieto sa striedajú a preplietajú.


Knihe by som dala 3,5 🌟 z 5🌟 

Za knihu na recenziu ďakujem internetovému kníhkupectvu AlbatrosMedia, ak vás táto kniha zaujala môžte si ju zakúpiť tu.







Čítané: 1/2019
Počet strán: 355
Väzba: brožovaná
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania:2018


Úryvok: Na tento večierok som nemala chodiť. Ani neviem, či sem vôbec patrím. Niežeby som si o sebe myslela, že som niečo viac. Len skrátka existujú miesta, pre ktoré nie som dosť dobrá. Pre ktoré nie je dosť dobrá ani jedna moja verzia. Jedným z nich je Big Díov večierok. Už tradične sa koná počas jarných prázdnin. Pomedzi spotené telá sa predieram za Kenyou, husté kučery sa jej hompáľajú na pleciach. Nad miestnosťou sa drží opar páchnuci po tráve a od hlasnej hudby sa trasie podlaha. Nejaký raper zakričí, aby sa všetci pustili do tancovania Nae-Nae. Decká poslúchnu, predvedú svoje vlastné verzie tanečného kroku a veselo pritom pokrikujú. Kenya zdvihne pohár vysoko nad hlavu a pretancuje sa cez dav. Z dunivej hudby ma bolí hlava a zo zápachu trávy mi je tak zle, že by ma fakt ohromilo, keby som sa na druhý koniec miestnosti dostala bez toho, aby som si vyliala drink

Hnev, čo si zasial som sa rozhodla si prečítať, pretože so o nej počula veľa dobrých ohlasov. Tiež bola aj o téme, ktorá mňa dosť zaujíma a to o rasizme. Samozrejme počula som aj zlé recenzie, že kniha je o ničom, je nudná, príliš dlhá. To sa mi žiaľ potvrdilo. Po nejakej stej strane ma kniha prestala baviť. Bola nudná a zbytočne sa to ťahalo.

Príbeh sa začína keď sa Starr - hlavná hrdinka - ocitne na párty až neskôr sa stretne so svojím kamarátom Khalilom a rozhodnú sa odísť pretože na párty sa strhne bitka a chcú sa tomu vyhnúť nasadnú do auta a plánujú odísť. Lenže zastaví ich policajná hliadka a celý incident sa skončí tak, že policajt vystrelí do Khalila. Obaja Khalil aj Starr sú černosi a Policajt je beloch. Začne sa vyšetrovanie a Starr bojuje za kamaráta. Chce aby bol policajt za rasizmus potrestaný. Čo myslíte podarí sa jej snaha a dostane policajta za mreže, alebo nie?

Knihu by som odporúčala skôr ľuďom, ktorý majú radi takéto príbehy. Ľuďom, ktorý majú radi nie moc akčné knihy a ktorým nevadí, že príbeh sa príliš naťahuje. Mne sa žiaľ nepáčila a pár týždňov som s ňou bojovala aby som sa dokázala začítať. Knihu rieši otázku rasizmu, ktorá by mala byť dnes rozoberaná trošku viac, keďže rasizmus je všade a týka sa aj Slovenska nie len Ameriky a iných krajín. Počas čítania ma rozčuľovali niektoré postavy tak, že som mala 100 chuti ich prefackať napríklad pán Lewis keď v TV vysielaní prezradil mená istých ľudí tak hneď som vedela, že toto skončí zle a chcela som čítať viac a viac a nakoniec som na jeden záťah z tejto knihy prečítala takmer  100 strán čomu som absolútne nerozumela, keďže prvých 100 som čítala takmer mesiac.  Na jednej strane ma táto postava dosť sklamala a tiež aj nazlostila, ale na druhej som bola rada, že aj v černošskej štvrti sa nájdu ľudia, ktorý majú dosť odvahy povedať čo si naozaj myslia a neboja sa gangov. Tiež ma dosť štvali predsudky Starrinho otca, keď sa jej rodičia dozvedeli kto je jej frajerom hneď ho odsúdili a začali kričať na vlastnú dcéru. Prečo neboli radi, že ma niekoho komu na nej záleží a kto ju má rád? 

Možno mám tento názor preto, že som sa nevedela vžiť do príbehu, keďže som život v ghette nikdy  nezažila a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nikdy nezažijem. Pravidelnou záležitosťou tu boli aj pouličné prestrelky, ktoré sú mi úplne cudzie a tiež aj policajné kontroly len tak, lebo si nejakého černocha vyhliadli a tak ho kontrolovali ako nejakého zločinca. Ak nieste príliš prispôsobivý a mávate problémy vžiť sa do prostredia, ktoré Vám je cudzie budete mať taký problém ako ja vžiť sa do prostredia a možno aj to je to prečo ma táto kniha veľmi nebavila. 

Každopádne knihu odporúčam takmer každému. Pretože rieši dosť závažnú otázku rasizmu o ktorej treba rozprávať a to preto aby sa ľudia poučili čo kvôli nejakému rasizmu sa môže vo svete diať. Aké následky môže mať rasizmus nielen pre menšiny, ale aj pre celé obyvateľstvo. A ak by ste sa báli čítania knihy, či sa Vám bude páčiť a či ju prečítate mám pre vás riešenie! Tento príbeh môžte nájsť aj vo filmovej adaptácií s názvom ,,The Hate U Give" a ja si tento film pozriem už čoskoro. 

Knihe by som dala 3,5 🌟 z 5🌟

Za knihu na recenziu ďakujem internetovému kníhkupectvu AlbatrosMedia, ak vás táto kniha zaujala môžte si ju zakúpiť tu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára