Tajný denník Hendrika Groena 83 ¼ roka
Čítané: 7/2018
Počet strán: 399
Väzba: pevná
Vydavateľstvo: XYZ
Rok vydania:2017
Úryvok: Až keď začala pani Smitová misku hľadať, aby ju mohla vrátiť na pôvodné miesto, zišlo niekomu na um pozrieť sa pod pani Voorthuizenovú. Tá keď vstala, mala na svojich kvetovaných šatách prilepené tri jablčníky.
„Pekne sa hodia k vzorke,“ povedal Evert. Takmer som sa zadusil od smiechu. Takýto nádherný začiatok nového roka nás mal všetkých pobaviť, ale namiesto toho viedol tento incident k trištvrtehodinovému mraučaniu a analyzovaniu, kto je na vine. Z rôznych strán na mňa zlostne zazerali, pretože sa mi to zjavne zdalo smiešne. A ja, ja som čosi zašomral na ospravedlnenie. Namiesto toho, aby som sa ešte hlasnejšie zasmial, som čosi zašomral na ospravedlnenie. Ja, Hendrikus Gerardus Groen, som totiž vždy korektný, šarmantný, priateľský, slušný a ochotný pomôcť. Nie preto, že by som bol taký naozaj, ale kvôli tomu, že sa neodvážim byť nikým iným. Zriedkavo poviem, čo si myslím. Vždy si zvolím bezpečnú cestu. Usilujem sa o to, aby bol vlk sýty i ovca celá. Moji rodičia boli predvídaví, keď mi dali meno Hendrik: človek by sa sotva stretol so slušnejším menom. „Nepoznáte Hendrika? To je ten, ktorý vždy tak zdvorilo skladá klobúk, keď zdraví!“ To som ja.
Hneď na úvod vám poviem, že táto recenzia je dvoj-recenzia a preto bude každá recenzia kratšia.
Hendrik nám opisuje svoj život v jednom z amsterdamských domov dôchodcov. Tento pán už je síce starý, ale nechce si to priznať a užíva si život aj vo svojom veku. Ako sám vraví ,,nemám rád starých ľudí". Hendrik má najlepšieho priateľa Everta s ktorým robia rôzne veci aby nazlostili personál domova dôchodcov. Až jedného dňa sa do domova nasťahuje Eefje Brandová. Je to žena po akej Hendrik celý život túžil a tak sa vyparádi a podnikne niečo čo môže ovplyvniť isté veci. Ale aké?
Denníky veľmi neobľubujem, nejak som im neprišla na chuť. Ale tento denník bol iný. Vtipný. Páčilo sa mi to aký optimizmus vyžaroval z Hendrika, ktorý je síce starý, ale vôbec sa tak necíti a užíva si život. Dej nám zachytáva jeden celý rok. A spoznávame život dôchodcov ako tu žijú až do smrti. Ako sa tu obyvateľstvo obmieňa. Aký jednotlivý obyvatelia sú. Páčilo sa mi, že aj keď sú starý neopúšťajú sa nesedia len v kúte samí a nečakajú na smrť, aj keď takých dôchodcov je dosť - aspoň u nás na Slovensku. Skupinka dôchodcov spolu s Hendrikom sa rozhodne založiť klub Starý, ale nie mŕtvy. V tomto klube podnikajú rôzne výlety, akcie.
Nový tajný denník Hendrika Groena 85 rokov.
Čítané: 7/2018
Počet strán: 442
Väzba: pevná
Vydavateľstvo: XYZ
Rok vydania:2018
Úryvok:V minulom roku som mal každý deň prázdnu chvíľu. Počas celého
roka 2013 som si svedomite viedol denník. Tá hodina a pol
písania mi dávala pocit užitočnosti a zmysluplnosti. Možno je
nedostatok povinností predsa len najmarkantnejšou črtou života
v domove dôchodcov. Všetko za vás zariadia. Rozmýšľanie je
zbytočné. Život tak možno konzumovať ako puding, niet do čoho
zahryznúť. Ham, glg, von.
Je tu dostatok obyvateľov spokojných s týmito permanentnými
all-inclusive prázdninami, ale mňa ani niekoľkých mojich
priateľov takéto prázdne bytie v domove dôchodcov nenapĺňa
šťastím.
Rozhodol som sa, že si denník budem viesť aj v roku 2015.
Na jednej strane preto, aby som mal každý deň čo robiť, a na
druhej strane, aby som sa držal v strehu. Aby si aj zmysly prišli
na svoje a aby som mal prehľad o tom, čo sa deje v našom domove
i vo svete. Nech má mozog denne čo robiť, spíšem svoje
myšlienky pekne riadok po riadku. Gymnastika mozgu cibrí
ducha. Minulý rok som až príliš často myslel na to, aká je to
škoda, že si nič nezaznamenávam, zvlášť, keď zasa nebol niektorý
starký dostatočne opatrný a personál z toho urobil vedu,
alebo keď riaditeľka sekírovala svojich podriadených. Mám
znova chuť pustiť sa do písania.
Druhá časť denníka je taktiež vtipná, ale už oveľa menej, keďže celým dejom sa tiahne pochmúrna atmosféra a nieje cítiť optimizmus. Pán Groen stále žije a stále nemá rád starých ľudí, hoci ich klub starý, ale nie mŕtvy prišiel o dvoch členov - Eefje, Hendrikovu priateľku a najlepšiu priateľku Eefje Grietje, ktorá leží na uzavretom oddelení pre pacientov s alzheimerom, aj keď ju Hendrik stále navštevuje, ona ho už nespoznáva. Aj keď klub starý, ale nie mŕtvy prišiel o dvoch členov, tiež aj prijal na ich prázdne miesto nových dvoch členov. A aj keď sú títo osemdesiatnici už dosť chorý, stále majú dosť energie na rôzne výlety. Napríklad výlet do Bruselu, rozoberajú politickú situáciu doma aj vo svete. Sledujú rôzne športové prenosy (majstrovstvá sveta vo futbale...). Hendrik čím ďalej tým viac začína uvažovať nad myšlienkou pominuteľnosti a krehkosti života. Hendrikov najlepší priateľ Evert je vážne chorý a ani Hendrik už nieje úplne najzdravší. Keď sa dozvie o Evertovej chorobe upadá do ťažkých depresií. A aj keď mal Hendrik pred 2 rokmi ešte veľa optimizmu a z jeho slov vyžarovalo veľa energie.Tejto sérií by som dala 4⭐ z 5⭐
Za poskytnutie týchto kníh ďakujem vydavateľstvu AlbatrosMedia a ak by ste si ich chceli prečítať tak tu si môžte kúpiť prvý diel a tu si môžte kúpiť druhý diel série.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára