Sue Monk Kiddová
Čítané: 2/2017
Počet strán: 432
Väzba: Pevná
Vydavateľstvo: IKAR
Rok vydania: 2015
Žáner: Historický román
Anotácia: Sarah Grimké, dievča z
významnej rodiny, oplýva nenásytným intelektom a buričskými názormi. Od útleho
veku tuší, že je predurčená na niečo veľké, no bránia jej v tom konvencie
obmedzujúce ženy na začiatku 19. storočia. Na svoje jedenáste narodeniny v roku
1803 dostane od rodičov do vlastníctva čiernu slúžku Hetty zvanú Hŕstka. Sarah
sa otroctvo protiví a Hŕstku by najradšej vrátila, darovala jej slobodu, no
také čosi je v tých časoch nemysliteľné. „Otroctvo je náš životný štýl,“
hovorievala jej mama, „zmier sa s tým.“
Osudy Hŕstky a Sarah Grimkéovej sa tak navždy spoja a my sledujeme
tridsaťpäť rokov ich života zasvätených túžbe po slobode a spravodlivosti.
Zničené nádeje, zradu, neopätovanú lásku a spoločenské vyhostenie, to všetko
musí Sarah pretrpieť, kým si nenájde miesto po boku svojej nebojácnej mladšej
sestry Angeliny, bojovníčky za zrušenie otroctva a ženské práva. Ich odhodlanie
preslávi sestry po celej krajine.
Autorka sa pri písaní románu inšpirovala historickou postavou Sarah
Grimkéovej a prostredníctvom skutočných aj fiktívnych postáv majstrovsky
vykreslila jedno z najbolestnejších období amerických dejín.
Ah jaj, vážne netuším čo o tejto knihe povedať. Tak vám poviem na
začiatok čo ma na tejto knihe zaujalo. Bolo to to, že sestry Grimkéove nie sú
fiktívne. Ale kde je plus musí byť aj mínus a tu mínusom bolo to, že je to
historický román. A ak ma už dlhšie sledujete určite viete, že takéto
žánre nemám veľmi rada. To spôsobilo to, že ma táto kniha aj nudila.
Tak som sa snažila sústrediť na tie skutočné pasáže so sestrami
Grimké. Sarah a Angelinu som mala
rada. Páčili sa mi ich postavy už len tým ako sa správali. Aké boli. Koľko
odvahy mali. Sarah mi prišla podobá. Má
pocit, že je predurčená spraviť niečo veľké. Hmmm, tento pocit mám aj ja už
zopár rokov. Mám taký pocit ako mala
pocit Sarah počas svojho života, ale aj v tejto knihe. Jedného dňa spraví
niečo veľké. Sestry sa mi páčili aj svojím súcitom, povahou, hmm, nazvite si to
ako chcete. Ako ste si mohli v anotácií prečítať, tak Sarah má túžbu
darovať Hetty slobodu. Toto sa mi taktiež veľmi páčilo. Tieto veci ktoré vám tu
menujem sa mi veľmi páčili a boli u mňa veľkým plusom. Úprimne aj mne
bolo veľmi ľúto Hetty a iných otrokov v tejto dobe.
Príbeh začína v Charlestone rok 1803, v deň keď Sarah ako 11
ročné dievčatko dostane černošku Hetty ako slúžku. Sarah sa pokúša “vrátiť“
Hetty. Skúša nájsť aj iné spôsoby ako pomôcť Hetty, aby nemusela byť otrokom. Dievčatá sú si dôverné a kamarátske.
Sarah učí Hetty čítať a písať, lenže, hmm, tento vzťah bol priestupkom
a viedol k tvrdím sankciám pre obe
dievčatá.
Dej je písaný striedavo z pohľadu Hetty a Sarah. Obyčajná,
ale skúsená Sarah študuje latinčinu sa starším bratom a sníva o tom,
že sa stane prvou ženskou právničkou. Keď však túto ambíciu povie svojmu
otcovi, sudcovi, pohnevajú sa a otec hovorí, že je to nezmysel. Neskôr jej
matka povie „každé dievča musí mať ambíciu, ktorá ju zničila pre jej vlastné
dobro“
Matka Hatty, Charlotte, nás
oboznamuje s históriou otroctva v Afrike. Hatty nedôveruje všetkým
bielym ľuďom, dokonca ani veľmi dobre Sarah, čoskoro sa však sama odvráti.
Skutočne trýznivé momenty, tak pridávajú aj väčší podiel čitateľského
súcitu.
V Afrike boli časy, keď ľudia
vedeli lietať. Povedala mi to mama raz večer, keď som mala desať rokov. Vraví:
„Hŕstka, tvoja stará mauma to videla na vlastné oči. Lietali vraj nad stromami
a mračnami. Lietali vraj nad stromami a mračnami. Vraj lietali ako drozdy. Keď
sme došli sem, to čarodejníctvo sme tam zanechali .“
Moja mauma bola umná.
Čítaniu a písaniu ako ja sa nenaučila. Čo vedela, dal jej život na pokraji
šťastnej náhody. Dívala sa mi do tváre, ktorá sa vlnila smútkom a pochabosťou,
a dodala: „Ty mi neveríš?“
Trčali mi z chrbta ako
kostnaté hrudky. Pohladkala ich a povedala: „ Len toľko ostalo z krídel. Len
tieto kôstky teraz, ale jedného dňa dostaneš krídla späť.“
Ja som bola umná ako
mauma. Už v desiatich rokoch som vedela, že reči o lietajúcich ľuďoch sú len
taká povedačka. Veď čo, neboli sme nijakí neobyčajní ľudia, čo prišli o
čarodejníctvo. Boli sme otroci, a basta. Až neskoršie mi zasvietilo, ako to
myslela. Mohli sme vzlietnuť, verabože, a neboli v tom nijaké čary.
Túto knihu by som odporúčala všetkým, ktorý majú radi historické
romány, ale taktiež ľuďom, ktorý sa zaujímajú touto tematikou, určite si túto
knihu vychutnáte naplno, ale bohužiaľ ja tento žáner veľmi nemám rada, preto
nemôžem túto knihu ohodnotiť plným počtom bodov. A tak tejto knihe dávam
3,5* z 5*.
Za recenznú knihu ďakujem internetovému kníhkupectvu knihyprekazdeho.sk , knihu si môžete zakúpiť tu.
To si písala ty? Pretože ine recenzie maš inač pisane, a toto je ako okopírovane :)
OdpovedaťOdstrániťAhoj, snažím sa písať každú inak, viem vyzerať to tak môže aj kamarátka mi písala, že je to trošku iné ako všetky, ale písala som si s jednou bloggerkou aby mi poradila ako zlepšiť, alebo nejak proste inak písať recenzie a poradila mi aby som natom pracovala písala ich dlhšie obsahovo a tak ďalej. Preto sa snažím každú recenziu zlepšovať a písať inak, snažím sa nájsť ten svoj štýl. Nechcem ich písať ako podľa "šablóny". A preto sa aj inšpirujem inými recenziami iných bloggerok, ale nekopírujem nič. Ak by som kopírovala určite by som uviedla autora pôvodného článku ako mám pri iných článkoch a nevidím dôvod prečo by som mala kopírovať recenziu.
Odstrániť